- Máš otázky?
- +421 910 332 044
- info@roser.sk
Menu
Menu
Heligónka, je dychový viachlasný hudobný nástroj, ktorého zvuk vydávajú kovové jazýčky nazývané hlasy, ktoré sú rozrušované prúdom vzduchu. Ten sa získava pohybom mechu. Je ale veľmi dôležité ktorým smerom mech ide, teda či sa naťahuje alebo stláča, pretože s každým stlačením klávesy sa pri stláčaní mechu vytvára jeden tón a pri ťahaní druhý. Na ovládanie nástroja sa používajú dve skupiny klávesov. Heligónka patrí do skupiny aerofónov.
Heligónka, známa aj ako diatonický gombíkový akordeón, je nástroj, ktorý vyniká svojim zosilneným basovým partom nazývaným “heligónové basy”. Tento nástroj dosahuje silný basový zvuk v dôsledku dvoch hlavných techník. Prvou je posúvanie jednotlivých tónov, ktoré tvoria basový zvuk, o oktávu nižšie, než je bežné pri iných typoch harmoník. Druhou technikou je umiestnenie pevnej, robustnej platne s hlasmi do dreveného zvukovodu. Charakteristické “trúbky” v basovej časti prispievajú k výraznému basovému tónu, hoci ich úloha je predovšetkým dekoratívna.
Pojem “heligónka” odvodený je od názvu dychového basového nástroja heligón, ktorého hlboký zvuk “heligónovej basy” vzdialene pripomína.
Pred vynájdením heligónky existovali niektoré konkrétne nástroje, ktoré ovplyvnili jej vývoj a viedli k jej vzniku. Niektoré z týchto nástrojov mohli slúžiť ako predchodcovia heligónky a poskytli inšpiráciu pre jej konštrukciu a zvukovú charakteristiku.
Prvý akordeón zostrojil v roku 1821 Nemec F. Buschmann a pomenoval ho handäolina. V roku 1829 C. Demian predložil a požiadal o patent na diatónický akordeón vo Vedni s názvom Accordion.
V 70. rokoch devätnásteho storočia vznikol v Štajersku prvý trojradový diatónický akordeón, ktorý sa rozšíril do ďalších krajín a v nemecky hovoriacich krajinách je známy pod názvom Steirische harmonika – Štajerský akordeón
Predpokladá sa, že krátko po svojom vynájdení prenikli prvé akordeóny z Viedne a Nemecka do Čiech. Prvými výrobcami v Česku boli Nemci. Českí nástrojári začali zhotovovať akordeóny až v druhej polovici 19. storočia. V osemdesiatych rokoch 19. storočia v meste Louny v Českej republike začína pôsobiť Josef Hlaváček. Výroba harmoník s “heligónovými basmi” sa stala svetoznámou. Pre jej typický zvuk sa v Čechách a na Slovensku udomácnil názov “Heligónka“.
Heligónka však nie je len výsadou mena Hlaváček. Heligónky vyrábali aj ďaľší známy výrobcovia ako napríklad Stibitz, Kebrdle, Kalina, Vavřín a iní….
Po rozšírení heligónky na našom území začala vlna učebníc a materiálov venovaných tomuto jedinečnému hudobnému nástroju. Prvou známou učebnicou výuky na heligónku u nás je Škola pro harmoniku od Františka Machtse, ktorá sa stala prvou známou knihou tohto druhu.
Ďalšími významnými vydavateľmi škôl sa stali Josef Wolf a jeho syn A. Wolf. Ich knihy poskytovali výučbu pre jednoradovú, dvojradovú a trojradovú heligónku.
Aj samotní výrobcovia heligónok prispievali k tvorbe učebníc na ich hru. Kniha od Josefa Hlaváčka o hre na dvouřadovou harmoniku alebo škola od Antonína Hlaváčka s názvom Česká škola pro trojřadovou harmoniku patrí k známym prameňom v oblasti vzdelávania v hre na heligónku.
Tieto učebnice nielen predstavujú vzácny záznam histórie, ale tiež nám ukazujú rôzne štýly a techniky hrania na heligónku.
V snahe posilniť spojenie s inými krajinami sme spojili sily s Klemenom Rošerom zo Slovinska. Jeho vášeň a odbornosť v oblasti heligónky prispievajú k vytváraniu nových prístupov a inovatívnych metód v našej knihe Rošer Seminár pre heligónku. Spoločne sme vytvorili knihu v medzinárodne uznávanom štýle Griffschrift, ktorý je uznaný aj na konzervatóriách v Rakúsku a Nemecku a je prístupný aj pre samoukov. Táto kniha je naším spoločným príspevkom k hudobnej výchove v oblasti heligónky pre Slovensko a Česko.
V minulosti bola heligónka vnímaná predovšetkým ako nástroj, na ktorom si ľudia mohli zahrať ľudové piesne a tak si spríjemniť čas doma, pri práci alebo na spoločenských udalostiach. Aj keď existovali učebnice pre heligónku, ľudia si vedomosti o hre na tento nástroj väčšinou predávali prostredníctvom pozorovania prstov.
Nespočetné množstvo heligonkárov z Prahy a jej okolia bolo dodnes považovaných za virtuózov na tomto nástroji. Ich repertoár neobmedzovali len na ľudové piesne, dokázali hrať aj nové skladby a ich štýl bol jedinečný.Podobne talentovaní heligonkári sa nachádzali a aj dodnes nachádzajú na Slovensku, najmä v Terchovej a okolí Detvy. Ich schopnosť hrať tradičné ľudové piesne a technická virtuozita ich robila výnimočnými.
Avšak v poslednej dobe heligónka začína získavať nový charakter a posúva sa smerom k profesionálnemu a komplexnému nástroju. Stáva sa nielen hudobným prostriedkom na interpretáciu ľudových skladieb, ale aj platformou pre tvorbu a hranie kompozícií, ktoré presahujú jej pôvodný zámer.
Hoci heligónka bola dlho považovaná za nástroj s obmedzenými možnosťami, v súčasnej dobe sa ukazuje, že skutočným obmedzením je len inšpirácia samotného hráča. Stále viac ma prekvapuje, aké rôznorodé a nádherné skladby môžu byť na tento úžasný nástroj zahrané. Heligónka, zdá sa, nachádza nový priestor a inšpiráciu v súčasnom hudobnom svete, kde výraz heligonkára sa rozširuje a posúva do nových kreatívnych dimenzií.
Heligónka v Akcii – Videá Talentovaných Hráčov:
Tento blog, venovaný heligónke, nádejným hráčom a vášnivým obdivovateľom tohto jedinečného nástroja, dúfam, že ti priniesol nové poznatky a zaujímavé informácie. Vzhľadom na bohatú históriu a súčasný vývoj heligónky je jasné, že tento nástroj neustále evoluje a nachádza nový priestor v hudobnom svete.
O heligónke by sa dalo písať nekonečne dlho, no verím, že tento blog poskytol solídny základ pre pochopenie jej koreňov a súčasného významu. Ak ťa tento článok inšpiroval a uvažuješ o tom, že by si sa chcel začať učiť hrať na heligónku, neváhaj a rezervuj si bezplatnú hodinu, kde sa môžeme osobne stretnúť a spoznať.
Ďakujem ti za tvoj čas a záujem o tento blog. Teším sa na naše budúce stretnutia a spoločné hudobné dobrodružstvo!
Ak tlačidlo stále funguje, stále sú nejaké voľné miesta na učenie sa hry na heligónku.
Marián Šišovský
